Vyslobodzovací tank VT- 34 patril k štandardnej výzbroji tankových vojsk ČSLA a ďalších štátov združených vo Varšavskej zmluve. V Československu a Poľsku sa na základe licencie vyrábali tanky T- 34. V obidvoch štátoch sa preto vyrábal aj VT- 34 (v Poľsku označený CV- 34), ktorý bol odvodený od T- 34. Táto stránka je venovaná VT- 34 vyrábanému v Československu.

   Strojový spodok bol prevzatý z tanku T- 34/85. Pohonnou jednotkou bol vznetový, vodou chladený dvanásťvalec V-2-34, neskôr modernizovaný na V-2-34M. Objem vezeného paliva bol 530 litrov, z toho 350 litrov vo vnútorných nádržiach a 180 litrov vo dvoch vonkajších nádržiach na bokoch motorového priestoru. Podvozok sa skladal z piatich párov pojazdových kolies, jedného páru napínacích kolies a jedného páru hnacích kolies. S tankom T- 34 mal tiež spoločnú nadstavbu zadnej časti korby, ktorá kryla motorový priestor. Zvyšok nadstavby bol novej konštrukcie, v ktorej bolo miesto pre bubon navijaku ťažného lana a dvoch členov posádky.
   Nadstavba bola zvarená z pancierových plátov, ktoré chránili posádku pred streľbou z ľahkých zbraní a črepinami granátov. Na strope nadstavby boli umiestnené dva poklopy vstupu pre posádku. Na pravom, nad miestom veliteľa je umiestnený periskop. Za nimi sú ďalšie dva poklopy, ktoré umožňujú prístup k navijaku. Po stranách týchto krytov boli ešte poklopy ktoré umožovali prístup k schránkam s doplnkovým výbavou tanku.
   Bubon mal priemer 1 090 mm, dĺžku 1 280 mm a priemer ťažného lana bol 33 mm. Bubon bol poháňaný cez prevod od kľukového hriadeľa motora tanku. Navijak sa spúšťal pákou, ktorou bola ovládaná zubová spojka. Maximálny ťažná sila lana bola 30 ton. Proti prekročeniu tejto hranice, bolo lano vybavené snímačom ťahu, ktorý signalizoval posádke okamžité napnutie lana. Na vedenie lana do osi vozidla bol na konci krytu motora umiestnený takzvaný kríž vodiacich kladiek. Ten sa skladal z dvoch vodorovných a dvoch zvislých kladiek. Pred týmto krížom bol čistič lana.
   Tank mal v zadnej časti sklopnú radlicu, ktorá zabezpečovala lepšiu stabilitu vozidla. Jej šírka bola 2 300 mm. Na jej zdvihnutie a spustenie sa používalo ťažné lano, ktoré sa svojim koncovým okom zachytilo v záreze radlice. V prepravnej polohe bola radlica zaistená dvomi sťahovacími skrutkami a tiež napnutým ťažným lanom. V ľavej zadnej časti (v smere jazdy) bol pomocný navijak. Používal sa pri manipulácii s hlavným lanom. Pomocný navijak mal dĺžku lana 240 m s priemerom 8 mm. Maximálna ťažná sila lana bola 500 kg. Po prekročení tejto hodnoty začala preklzávať spojka, ktorá prenášala krútiaci moment od hlavného navijaku. Pre správne vedenie lana pomocného navijaku slúžila kladka umiestnená na zadnej časti nadstavby motorového priestoru. Navijak sa ovládal z miesta vodiča dvomi pákami. Jednou sa ovládal chod bubna vpred a vzad a druhou sa ovládala spoločná spojka a brzda bubnu. Treťou pákou sa ovládala zubová spojka, ktorá spájala náhon bubnu s motorom.
   Na tanku boli zvonku umiestnené rôzne pomocná zariadenia. Na pravom blatníku za nadstavbou (v smere jazdy) bola umiestnená schránka s prenosným svetlometom a s bubnom na predlžovací kábel s dĺžkou 240 m. Na blatníkoch boli aj dve tyče, ktoré sa spájali do tvaru "V" a slúžili na odtiahnutie nepojazdnej techniky. Ďalšou výbavou boli dve kladky so strmeňmi, jedna s okom, štyri háky v tvare "C", a dva zdviháky Seguro s nosnosťou 25 ton.
   Vozidlo bolo vyzbrojené ľahkým guľometom DTM kalibru 7,62 mm, ktorý obsluhoval veliteľ vozidla.