V roku 1935 začal vývoj obojživelného ťahača, ktorý mal byť schopný ťahať
za sebou cez vodnú prekážku náklad a zároveň v kabíne previezť čo najviac vojakov. S pancierovou
ochranou sa nepočítalo. Vozidlo malo byť využité pri invázii do Británie na zásobovanie vojsk
cez kanál La Manche. Na vývoji pracovali firmy Rheinmetall Borsing, Alkett, Gebr. Sachsenberg AG,
Zahnradfabrik Fridrichshafen a Maybach. Do júla 1940 vzniklo sedem vozidiel, ktoré boli podrobené
prevádzkovým skúškam. Do skončenia výroby koncom roka 1941 bolo vyrobených ďalších štrnásť vozidiel.
Prvé prototypy boli nasadené pri invázii do Nórska. Niekoľko vozidiel bolo použitých pri vylodení
v Afrike. Ďalším miestom kde boli použité tieto vozidlá, boli ostrovy v Baltickom mori.
Trup vozidla bol zvarený z oceľových plechov a mal tvar člna. Na bokoch nadstavby
boli na každej strane tri okrúhle okienka, v prednej časti bolo päť hranatých okien. V prednej
časti vľavo sedel vodič a vedľa neho veliteľ vozidla. Vodič ovláda vozidlo vo vode volantom
a na súši brzdovými pákami. V zadnej časti bolo pozorovacie stanovisko, kde mal svoje miesto
pozorovateľ. Ten sledoval dianie za vozidlom, prípadne mohol z tohoto miesta brániť vozidlo
pred nepriateľmi. Do vozidla sa nastupovalo cez pozorovacie stanovisko a príklopmi na streche.
V strede kabíny bol komín, ktorý ústil na streche a prechádzalo ním výfukové potrubie a nasávanie
vzduchu k motoru. Vozidlo mohlo prepravovať okrem troch členov posádky dvadsať vojakov s výzbrojou.
Na pohon slúžil benzínový dvanásťvalcový vodou chladený motor Maybach HL 120 TRM.
Motor s päťstupňovou prevodovkou bol umiestnený pod podlahou. Pohon vo vode zabezpečovali dve
štvorlisté lodné skrutky. Za každou skrutkou bolo umiestnené kormidlo. Pre pohyb na súši bolo
vozidlo vybavené pásovým podvozkom. Podvozok sa skladal na každej strane z ôsmich pojazdových
kolies. Tie boli po dvoch uchytené na spoločnom nosníku a odpružené lisovou pružinou. Hnacie
koleso bolo vpredu a napínacie vzadu. Vrchnú časť pásu podopierali štyri kladky.
Medzi lodnými skrutkami bol vlečný hák, ktorý slúžil na ťahanie prívesu.
Druhý hák bol na zadnej stene nadstavby. Ten slúžil na ťahanie nákladu po hladine.
HPM č.11/1998; Landwasserschlepper (LWS), autor: Ivo Pejčoch
|