Bojové vozidlo pechoty BVP-1 je určené na vedenie priamej aj
podpornej streľby a prepravu motostreleckého družstva . Vývoj vozidla prebiehal
v konštrukčnej kancelárii v Čeljabinskom traktorovom závode od roku 1959 pod
označením projekt 765. V roku 1966 bolo vozidlo zavedené do výzbroje ZSSR.
V roku 1967 sa začala licenčná výroba BVP- 1 na Slovensku. V
ZTS Martin sa vyrábali motory, v ZTS Dubnica veža s kanónom, v
Hriňovej prevodovky a v ZTS Dubnica pancierové korby a konečná montáž
vozidla. Na základe Viedenských dohovorov o znížení počtu zbraní v roku 1990
podliehali likvidácii, lebo západné armády radili BVP-1 medzi ľahké tanky. Aby
sa zabránilo ich likvidácii, bola pôvodná veža nahradená vežou z OT- 64.
Takto upravené vozidlo dostala označenie OT-90.
BVP-1 je pásové obojživelné pancierované vozidlo určené na vedenie
priamej aj podpornej streľby a prepravu osemčlenného motostreleckého družstva.
Korba vozidla je zvarená z oceľových pancierových plechov s hrúbkou
od 6mm do 20 mm. Niektoré časti vozidla sú zhotovené z hliníkových zliatin. Podvozok
tvorí 6 párov pojazdových kolies, ktoré sú odpružené torznými tyčami. Prvé a
posledné koleso má aj hydraulický tlmič. Vpredu sú hnacie kolesá a vzadu napínacie.
Vrchnú časť pásov podopierajú na každej strane 3 nosné kladky. Pásy zabezpečujú aj
pohyb vozidla vo vode. Na prednej časti korby sa nachádza výklopný vlnolam.
Pohon vozidla zabezpečuje 4-dobý vznetový motor UTD-20 s výkonom
221 kW. Motor s prevodovým mechanizmom je umiestnený v prednej časti vozidla.
Výfukové potrubie je vybavené zariadením na zadymovanie.
Vozidlo má otočnú vežu so 73mm kanónom 2A28 s hladkým vývrtom hlavne.
V pravo od kanónu je lafetovaný spriahnutý 7,62mm guľomet PKT. Nad kanónom je
umiestnené odpaľovacie zariadenie 9S428 pre PTRS 9M14M, resp. 9M111M. Streli sa
nabíjajú ručne po otvorení nabíjacieho poklopu. Strelec-operátor má k dispozícii
4 periskopy TNPO-170 a kombinovaný periskopický zameriavač 1-PN-22. V prednej
časti na ľavej strane je miesto pre vodiča. K dispozícii má kombinovaný denno-nočný
optický prístroj TVNO-2, alebo TVNE-1Pa a 3 periskopy TNPO-170. Za ním sa nachádza
miesto veliteľa vozidla. ten má k dispozícii otočný príklop s kombinovaným
infraďalekohľadom TKN-3B. na príklope sú ešte dva periskopy. Veliteľ má k
dispozícii rádiostanicu R-123 a vnútorné hovorové zariadenie R-124. V zadnej časti
vozidla je priestor pre motostrelecké družstvo. Do vozidla vstupujú dvojdielnymi
dverami v zadnej časti, ktoré zároveň slúžia ako nádrže pohonných hmôt. Na strope
nad priestorom družstva sú štyri príklopy. Každý člen družstva má k dispozícii
jeden periskop TNPO-170. Prevážané družstvo môže viesť paľbu z ručných zbraní
strieľňami nachádzajúcich sa po bokoch vozidla a ľavých zadných dverách. Vozidlo
je vybavené filtroventilačným zariadením, ktoré poskytuje posádke ochranu pred
zbraňami hromadného ničenia.
Na báze BVP vzniklo mnoho modifikácií, napríklad:
BVP-1MA - modernizpvané BVP-1 s vežou KUKA E8
AMB-S - ambulantné vozidlo
SVO - smohybný výbušný odmínovač
DTP - dielňa technickej pomoci
DTP-90M - dielňa technickej pomoci
MU-90 - mínový ukladač
VPV - vyslobodzovacie pásové vozidlo
SNEŽKA - prieskumný komplet
PRAM-S - samohybný minomet kalibru 120 mm
APOLÓGIA č.2/1999; Monografia BVP-1, autor: Martin Vozár
|